MŠK KdV Kežmarok, šachový oddiel

Obdobie 1996 až 2005

Sezóna 1996/97 bola úspešná pre všetky kežmarské družstvá. A-družstvo, ktoré malo nových sponzorov Tatrapomu a KdV Kežmarok, a hralo v zložení E. Hagara st. (kapitán družstva), Z. Hagarová, E. Hagara ml., J. Krajňák, F. Tropp, K. Hennel, R. Chudý, F. Jóny a J. Šromovský, si vybojovalo postup do 1. ligy. B-družstvo úspešne účinkovalo v 3. lige a družstvo mladých pod hlavičkou SG Kežmarok bolo úspešné v 4. lige.

V prvých sezónach sa A-družstvo pohybovalo obvykle v strede tabuľky, ale po získaní ligových skúseností skončilo družstvo v sezóne 2002/2003 na 3. mieste a v nasledujúcom roku atakovalo absolútne čelo tabuľky a obsadilo 2. miesto. Družstvo získalo do základnej zostavy najmladšieho z rodiny Hagarovcov Martina, ktorý úspešne zapadol do zostavy prvoligového družstva. Nepravidelne v týchto rokoch za družstvo hosťovali aj hráči z blízkeho okolia – Jozef Lukáč, Vladimír Kopnický a Štefan Galovič.

Výmena generácií nastáva v mládežníckom šachu SG Kežmarok. Lídrom sa stáva Martin Hagara a okolo neho sa vytvára silné žiacke družstvo - Vladimír Škára, Adela Pitoňáková, Miroslav Šilon, Peter Gallik, Štefan Zoričák, Michal Svitek, Tomáš Andráš, Jozef Holzbár, Ivana Hanuliaková, Stanislava Uhlárová, Kamila Kožíková, Anton Pitoňák, Matúš Slavkovský, Branislav Babjak, Štefan Bekeš a ďalší nemenovaní. Najmä Martin Hagara a Aďka Pitoňáková vyhrávajú krajské majstrovské súťaže jednotlivcov v mládežníckych kategóriách v súťažiach organizovaných Slovenským šachovým zväzom, ale aj Školskou asociáciou športu na školách. K nim sa neskôr pridáva aj Vlado Škára. Silné dorastenecké družstvo tvoria hráči M. Hagara, M. Šilon, P. Gallik, Š. Zoričák, I. Hanuliaková, S. Uhlárová, J. Holzbár a žiacke družstvo V. Škára, A. Pitoňáková, M. Svitek, T. Andráš, A. Pitoňák, ale aj K. Kožíková a M. Slavkovský.

V tomto časovom období dosahuje športový vrchol Zuzana Hagarová, ktorá sa v roku 1999 ako členka družstva stala Majsterkou Európy v gruzínskom Batumi. Dostalo sa jej ocenenia od vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu za vzornú reprezentáciu Slovenskej republiky. Stala sa nositeľkou medzinárodných šachových titulov – v roku 1997 získala titul veľmajsterky a v roku 2002 jej bol ako prvej Slovenke udelený titul medzinárodný majster podľa noriem pre mužov. Pribudla aj účasť na šachových olympiádach, ktorá sa rozrástla na počet šesť a zisk ďalších 5 titulov majsterky Slovenska (1996, 1997, 1999, 2001, 2004). V roku 2004 skončila na silne obsadenom medzinárodnom turnaji Open Tatry na 2. mieste. V sezóne 1999/2000 sa spoločne s bratom Eduardom výrazne zaslúžila (ako hosťujúca hráčka) o zisk slovenského extraligového titulu pre družstvo Tatran Prešov. Tieto úspechy sa odrazili aj pri bilancii a vyhlasovaní najúspešnejších športovcov v regióne Kežmarok-Poprad a v roku 2000 aj v rámci východoslovenského regiónu.

Výkonnostný vzostup zaznamenal tiež Zuzanin brat Eduard, ktorý sa v roku 1996 stal majstrom Slovenska v kategórii mužov v rapid šachu ako jeden z najmladších v histórii. V roku 2004 vyhral Majstrovstvá Slovenska jednotlivcov v klasickom šachu a reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Európy v kategórii do 18 rokov v Rimavskej Sobote v roku 1996 a v Talline v roku 1997. Ako hosťujúci hráč sa zaslúžil o zisk extraligového titulu pre Tatran Prešov v roku 2000. Výborne reprezentoval domáci šachový klub. Ako prvý šachista spišského regiónu sa dostal cez hranicu ratingu 2400 a splnil 2 normy pre udelenie titulu medzinárodného majstra. Na samotný titul si ale musel počkať až do roku 2010, keď sa mu podarilo splniť poslednú tretiu normu. V sezóne 2004/2005 sa ako jediný hráč stal dvojnásobným extraligovým šampiónom – na Slovensku vo farbách ŠK Liptov a v Českej republike za tím Bauset Pardubice. Eduard vďaka svojim výsledkom za šachovnicou figuroval v rokoch 2003 a 2005 na najvyššej priečke v ankete o najlepšieho športovca okresu Kežmarok.

Úspechy začala zbierať Adela Pitoňáková, ktorá sa stala niekoľkonásobnou Majsterkou SR medzi dievčatami do 10, 12 a 14 rokov. Reprezentovala Slovensko v týchto vekových kategóriách na Majstrovstvách sveta a Európy, v medzinárodnej konkurencii sa však výraznejšie nepresadila. Úspechy v rámci Slovenska dosahovali aj Martin Hagara a Vladimír Škára, ktorí patrili v mládežníckych kategóriách k šachovej špičke Slovenska.

V tomto období sa začala medzinárodná spolupráca s partnerským mestom Nowy Targ. Okrem tradičných priateľských zápasov a turnajov sa kežmarská šachová mládež zúčastnila medzinárodného šachového kempu v poľskej Niedzici a súrodenci Hagarovci odohrali v Nowom Targu simultánku proti mladým šachovým talentom. V rámci družobných stykov hral Eduard Hagara st. so synom Martinom ukážkové šachové partie na veľkých záhradných figúrkach v maďarskom Hajdúszoboszlo. K vydareným podujatiam patria aj exhibičné šachové zápasy s veľkými figúrkami na hradnom nádvorí v rámci EĽRA, ktorých sa v roku 1998 zúčastnili reprezentantky Slovenska A. Cigániková, A. Bekiarisová a Z. Hagarová. Ďalšími atraktívnymi podujatiami v rámci EĽRA, ktorých organizátorom bol E. Hagara, boli bleskové turnaje a hra naslepo reprezentantky Z. Hagarovej proti normálne hrajúcim návštevníkom. V Kežmarku sa uskutočnili aj simultánne šachové stretnutia veľmajsteriek Zuzany Hagarovej-Štočkovej a Evy Repkovej a veľmajstra Ľubomíra Ftáčnika proti ligovým hráčom, ale tiež šachovým nadšencom, medzi ktorými v poslednej dobe nechýbal ani Ing. Igor Šajtlava, kežmarský primátor, ktorý je šachovým fanúšikom a podporovateľom.

Eduard Hagara a Ladislav Gurčík pracovali ako funkcionári v tomto období v Rade Slovenského šachového zväzu (SŠZ), E. Hagara aj v komisiách mládeže SŠZ. Spoločne s R. Chudým dodnes pôsobia ako rozhodcovia v súťažiach družstiev a turnajoch jednotlivcov.

Dlhoročná úspešná trénerská a organizátorská činnosť Eduarda Hagaru v šachu a v stolnom tenise bola v roku 2001 ocenená zápisom medzi dlhoročných aktívnych dobrovoľných funkcionárov okresu Kežmarok. V roku 2003 sa medzi nich za organizátorskú činnosť dostal aj Ladislav Gurčík.